Dávno sú preč časy, kedy bol internet pár dokumentami zhromaždenými v katalógu, či jednoduchým fórom s rôznymi kategóriami pre príspevky. Weby za posledné dekády dramaticky nabrali na sledovanosti a využití, s čím rástli súčasne ich nároky a zložitosť. Kým pôvodne web nebol viac než jednoduchým sprístupnením informácií určitej skupine ľudí, dnes ponúkajú stránky bohatý multimediálny interaktívny obsah, dynamickú prácu, či dokonca aplikácie rozsahu Microsoft Office priamo vo vašom prehliadači.
Aj keď po funkčnej stránke je táto diverzita nepochybne fajn, má aj svoje nevýhody. Pre používateľov čítačov obrazovky je najvýraznejším faktorom prístupnosť, ktorej úroveň nie vždy rastie spolu so zložitosťou prostredia. Webové aplikácie majú takisto podstatne vyššie nároky na výpočtový výkon než jednoduchšie weby, čo si používatelia môžu odniesť na spomalenej odozve a reakčných časoch. No a v neposlednom rade prišli vývojári stránok s prvkami, ktoré nemusia ich používatelia práve oceniť, ako sú sledovanie používateľskej aktivity, súbory cookie, reklamy, zhromažďovanie údajov a iné diskutabilné praktiky.
Častokrát neostáva iné len sa prispôsobiť, a na nepohodlné prostredie si zvyknúť. Niekedy však existuje aj druhá možnosť.
Alternatívne frontendy.
Každá webová stránka sa skladá z dvoch častí, backendu, ktorý uchováva a poskytuje dáta, prevádzkuje ho autor stránky na svojich serveroch, a frontendu, ktorý beží u používateľa a predstavuje vzhľad webovej stránky, jeho úlohou je odprezentovať dáta poskytnuté backendom a naopak, sprostredkovať vstup od používateľa.
Z toho vyplýva, že pokiaľ je komunikácia medzi frontendom a backendom dostatočne čitateľná a použiteľná, schopný programátor vie vytvoriť vlastný frontend, vlastný web pre danú službu, ktorý bude lepšie odrážať jeho predstavu o tom, ako by stránka mala vyzerať. Tieto frontendy sú navyše často dizajnované ako sprostredkovateľské servery, čo znamená, že pokiaľ programátor takýto frontend u seba zapne ako alternatívny prístup k webovej stránke a sprostredkuje ho používateľom, pôvodná služba nebude vidieť IP adresy ani aktivitu jednotlivých používateľov, iba súhrnnú aktivitu všetkých na danom frontende a výlučne jeho IP adresu.
Ľahko sa to dá predstaviť ako vodovod. Voda pochádza z vodárne, ktorá ju distribuuje cez potrubia, avšak koncoví spotrebitelia ju odoberajú a používajú cez lokálne kohútiky, ktoré si môžu vybrať a nainštalovať podľa vlastnej potreby a preferencií. Stále budú pritom pracovať s vodou z rovnakej vodárne, nejde tak o náhradu služby samotnej, len prispôsobenie fyzického použitia. Pričom, ak kohútiky prevádzkuje niekto na verejnom mieste napr. v čajovni, vodáreň už nemá prehľad o tom, ktoré konkrétne osoby jej vodu používajú, denne sa pri kohútikoch vystriedajú desiatky ľudí a pre vodáreň je odberateľom stále iba čajovňa.
Ukazuje sa, že komunita takéto frontendy („čajovne“) skutočne robí, a to hneď pre viacero populárnych služieb, medzi ktoré patria napríklad YouTube, Reddit, Twitter alebo Quora.
Spoločným znakom býva jednoduché rozhranie, výpočtová nenáročnosť, rešpektovanie súkromia či otvorený zdrojový kód. V nasledujúcich článkoch sa na niekoľko týchto rozhraní pozrieme a predstavíme si ich silné ako i slabé stránky.
Okomentujte ako prví