Stlačte "Enter" na preskočenie k obsahu

Praktické skúsenosti s používaním Braillovej klávesnice v čítači TalkBack

V apríli 2020 Google uvoľnil do TalkBacku novú Braillovu klávesnicu. Rozhodli sme sa ju otestovať a v tomto článku si zhrnieme dojmy z jej používania. Pozor, netestovali sme ju na telefónoch so systémom Corvus.

Spustenie

Klávesnica by mala byť dostupná pre Android vo verzii 5 a vyššej. Na Samsungu J7 2017 s Androidom 9 a TalkBackom vo verzii 8.2 však nejde spustiť na rozdiel od telefónu Samsung A51 s Androidom 10 a TalkBackom v tej istej verzii. Nepodarilo sa nám zistiť, od ktorej verzie TalkBacku je dostupná, alebo čo jej dostupnosť pre daný Android a TalkBack ovplyvňuje. Je však priamo integrovaná v nastaveniach čítača TalkBack. Nie je preto nutné ju hľadať v Obchode Play, či inštalovať cez inštalačné .apk balíčky. Aby sme ju spustili, stačí otvoriť Nastavenia > Zjednodušenie ovládania > TalkBack > Nastavenia. V Nastaveniach TalkBacku nájdeme Braillova klávesnica > Nastavte klepnutím a to potvrdíme. Potom postupujeme podľa pokynov na obrazovke, aby sme si nastavili Braillovu klávesnicu ako predvolenú:

  • Švihaním prsta sa dostaneme na tlačidlo Nastavenia a potvrdíme poklepaním.
  • Začiarkneme Braillova klávesnica. Telefón nás upozorní, že služby dostupnosti od Androidu môžu zaznamenávať všetok napísaný text. To potvrdíme poklepaním na tlačidlo OK.
  • Poklepaním potvrdíme aj tlačidlo OK v hláške, že po reštarte telefónu sa funkcia spustí až po odomknutí telefónu. V praxi to znamená, že PIN ani odomykací kód, ak ho máme nastavený, s Braillovou klávesnicou nenapíšeme.

Prepnutie metódy vstupu

Po zvolení Braillovej klávesnice za predvolenú ju ešte musíme prepnúť ako metódu vstupu. To nie je vôbec náročné. Otvoríme si hocijaké textové pole, čím vyvoláme štandardnú klávesnicu. V dolnom pravom rohu displeja (tesne za tlačidlom Späť v našom prípade) sa objaví tlačidlo Prepnúť metódu vstupu. To potvrdíme a v zozname klávesníc zvolíme poklepaním na začiarkavacie pole Braillova klávesnica.

Práca s Braillovou klávesnicou

V prvom rade musíme spomenúť fakt, že klávesnica nepodporuje iné braillovské zápisy okrem anglického jazyka. To znamená, že s ňou nenapíšeme písmená s mäkčeňmi či dĺžňami a neexistuje pre ne ani nejaký prefix, ktorým by sa dali napísať. Budeme teda písať bez diakritiky. To pri písaní s priateľmi či rodinou určite stačí, no v úradnom styku si to veľmi nevieme predstaviť. Telefón pri písaní musíme držať displejom od seba. Ľavou rukou ho držíme pri slúchadle, pravou pri spodnom okraji telefónu. Spravidla tak, aby nám k nej smeroval nabíjací konektor. Body 1, 2 a 3 máme pod prstami ukazovák, prostredník a prstenník ľavej ruky a body 4, 5 a 6 pod tými istými prstami na pravej ruke. Je dobré palcami a ukazovákmi si telefón pridržať. Klávesnica je klasicky usporiadaná do šiestich bodov, neobsahuje samotný kláves pre vloženie medzery, ale netreba sa báť. Pri prvom spustení klávesnice sa spustí aj inštruktáž, ktorá nás naučí s klávesnicou zaobchádzať. Okrem samotného písania potrebujeme ešte nasledujúce gestá:

  • švihnutie jedným prstom doprava – vložíme medzeru.
  • Švihnutie dvomi prstami doprava – vložíme nový riadok.
  • Švihnutie prstom doľava – vymažeme jeden znak. (TalkBack nás informuje, ktorý znak sme vymazali.)
  • Švihnutie dvomi prstami doľava – vymažeme slovo.
  • Švihnutie dvomi prstami smerom hore – odošleme text. V niektorých prípadoch ako napríklad v aplikácii Facebook Messenger alebo SMS správy sa klávesnica iba schová a my text musíme odoslať klasickým tlačidlom pre odoslanie správy. V aplikáciách WhatsApp či Signal to funguje bez problémov.
  • Švihnutie dvomi prstami dolu – schováme Braillovu klávesnicu a nachádzame sa priamo v texte.
  • Švihnutie tromi prstami dolu – zobrazíme si štandardnú klávesnicu. V našom prípade je to Gboard.
  • Švihnutie tromi prstami hore – zobrazíme si možnosti klávesnice.

Švihanie doľava robíme len ľavou rukou a doprava iba pravou rukou, inak to ani nejde.

Možnosti klávesnice

Nie je ich veľa. Prvou položkou je prepnutie klávesnice na skrátenú verziu. To spôsobí, že nám začne klávesnica dopĺňať slová. To by bolo užitočné, keby bolo keby a mali by sme k dispozícii aj slovenský jazyk. Takto je to pre nás zatiaľ úplne nepoužiteľná vychytávka. Druhou je možnosť zobraziť si všetky gestá, čo sa najmä na začiatku používania určite zíde. Tretia položka možností obsahuje kompletný návod, ktorým nás klávesnica prevedie pri prvom spustení. Hodí sa to, ak sa chceme naučiť dobre zaobchádzať s klávesnicou bez neželaných omylov. No a poslednou položkou sú Nastavenia klávesnice. Tie obsahujú nasledujúce možnosti:

  • Braillova klávesnica – slúži na proces prvého spustenia klávesnice, ako sme si už popísali vyššie.
  • Jazyk – voľba bude užitočná, ak do klávesnice pribudnú aj iné jazyky, medzi ktorými sa budeme môcť prepínať. Takto je tam predvolene angličtina a my s tým nič neurobíme.
  • Zobraziť všetky gestá – opätovne zobrazí gestá na ovládanie klávesnice.
  • Zahrnúť všetky body – túto funkciu si vysvetlíme na príklade. Chceme napísať písmeno M (teda body 1, 3 a 4). My však stlačíme iba body 1 a 4, teda písmeno C. Ak ich držíme a hneď k nim priklepneme aj bod 3, písmeno M napíšeme aj tak. Je to užitočné v prípade, že telefón z nejakého dôvodu nechce správne reagovať.
  • Obrátené body – to popisuje nápoveda tak, že napríklad body 1 a 4 si vymenia miesto.

Klady a zápory klávesnice

Na začiatku to chce trošku cviku sa s klávesnicou zžiť. Predsa si to vyžaduje priestorovú predstavivosť uvedomiť si, pod ktorým prstom je ktorý bod. Klávesnica totiž, prirodzene, neposkytuje žiadnu hmatovú odozvu na displeji. Po zžití s klávesnicou sa však písanie na telefóne veľmi zrýchlilo a je aj pohodlnejšie. Stále nie je také rýchle ako písanie vidiaceho človeka, ale so slabozrakým sa to dá porovnať. Nie je to také utrpenie ako písať na štandardnej dotykovej klávesnici. Dajú sa na nej písať aj znaky ako zavináč (bod 4 a následne bod 1) či zátvorky (raz klepneme na bod 5 a potom napíšeme znak < a >. Z anglického zápisu Braillovho písma vyplývajú aj mierne odlišnosti. Napríklad otáznik napíšeme ako body 2, 3 a 6, čo je v slovenskom zápise ľavá zátvorka. Na to sa dá ale rýchlo zvyknúť, treba sa s klávesnicou len trošku pohrať a oboznámiť. Stáva sa, že klávesnica zle reaguje. Najmä vtedy, ak telefón držíte nakrivo alebo si zle uložíte prsty. Tým vzniká množstvo preklepov a je potrebné to po sebe opravovať. Veľkou nevýhodou je, že klávesnica neobsahuje gestá na pohyb v texte. To znamená, že ak si spomenieme, že o tri slová späť sme urobili chybu, tak ju len tak ľahko neopravíme. Je možné švihnutím dvomi prstami dolu klávesnicu schovať, štandardnými gestami pre pohyb v texte sa na chybu vrátiť, ale po opätovnom „vysunutí“ klávesnice to hodí na začiatok textu. Je preto užitočnejšie na opravu chýb švihnutím tromi prstami dolu vysunúť si štandardnú klávesnicu. Je nutné si dať pozor na to, že klávesnica písmená normálne zobrazuje. To znamená, že vidiaci človek, keď sa na nás pozerá a my nemáme zapnutú clonu obrazovky, vidí, čo píšeme. Z tohto dôvodu nie je veľmi vhodná na zadávanie hesiel a citlivých údajov, ak používame klasicky rozsvietený displej. Zadávanie hesiel je s Braillovou klávesnicou náročné ešte z jedného dôvodu. Stáva sa totiž, že odčítač nesprávne ohlasuje zadané znaky, ak máme zapnuté čítanie hesiel. Okrem toho nekorektne a bezdôvodne ohlasuje, že jeden znak bol nahradený druhým. To sa stáva hlavne v prípade, ak chceme zadať v hesle čísla a napíšeme číselný znak. S Braillovou klávesnicou mnohokrát nejde nastaviť budík a to z toho dôvodu, že číselný znak je braný ako hodnota. Teda ak chceme napísať hodiny a minúty od 1 do 9, tak je to v poriadku. Ak chceme ale zadať povedzme čas 8 hodín 30 minút, tak 30 minút už nenapíšeme, pretože prvá hodnota je číselný znak. Editačné pole však akceptuje len dva znaky a s číselným znakom by to boli už 3. Pri písaní miút nás to teda ďalej ako za číslo 3 nepustí. To isté sa týka každého editačného poľa, kde je striktne určený počet znakov.

Záver

Braillovu klávesnicu v odčítači TalkBack od Googlu môžeme aj napriek spomenutým nevýhodám odporučiť. Ak nepotrebujeme písať s diakritikou, rozhodne zrýchli písanie, ak teda ovládame Braillovo písmo. Písanie je pohodlné, body nemusíme stláčať priamo na vyznačených pozíciách približne v strede displeja. Ak ju skombinujeme aj so štandardnou klávesnicou pre prípady, kedy sa Braillova klávesnica z rôznych dôvodov nedá použiť, tak je to dobrá alternatíva aj k externým klávesniciam.

Okomentujte ako prví

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.