Stlačte "Enter" na preskočenie k obsahu

Virtualizačné nástroje s čítačom obrazovky

Virtualizácia je spôsob, ako mať v jednom počítači viacero operačných systémov a používať ich podľa potreby. Pre tento účel existujú rôzne platené aj bezplatné nástroje. V nasledujúcom texte si popíšeme dve bezplatné aplikácie určené na virtualizáciu a spôsob ich obsluhy.

Aby sme nástroje virtualizácie zmysluplne využili, potrebujeme v ich prostredí nainštalovať niektorý z operačných systémov. Nainštalujeme napríklad staršiu či novšiu verziu Windows, alebo niektorú z distribúcií Linux a podobne. Pre tieto účely musíme mať k dispozícii inštalačné súbory daného operačného systému. Princípom virtualizácie je, že virtualizačný nástroj vytvorí podmienky pre spustenie operačného systému ako aplikácie v prostredí hlavného operačného systému. Pre tieto účely vytvorí akúsi bublinu, v ktorej daný operačný systém beží. Táto bublina sa javí ako počítač so svojimi hardvérovými prostriedkami. Aby to bolo možné, pri vytváraní novej inštancie (bubliny) definujeme dostupné hardvérové zdroje. Zadáme dostupné miesto na pevnom disku či veľkosť operačnej pamäte, ktorú bude môcť inštancia využívať. Taktiež definujeme dostupnosť sieťového rozhrania, USB portov či DVD/CD mechaniky. Definujeme dostatok prostriedkov, aby prevádzka inštancie po jej spustení bola možná a dostatočne výkonná.

VMWare Workstation Player

VMWare Workstation Player nájdeme na adrese https://www.vmware.com/products/workstation-player/workstation-player-evaluation.html. Po stiahnutí inštalačného súboru je potrebné povoliť inštaláciu a následne absolvovať proces inštalácie aplikácie. Ten sa nevymyká obvyklým inštalačným procedúram, v ktorých sme vyzvaní na potvrdenie alebo zmenu miesta inštalácie a voľbu vytvárania odkazov na pracovnej ploche či v paneli rýchleho spustenia. Celý proces inštalácie je dobre prístupný pre obsluhu z klávesnice a s podporou čítača obrazovky. Nástroj je dostupný pre nekomerčné použitie bez poplatkov.

Po nainštalovaní sa objaví na pracovnej ploche ikona, prostredníctvom ktorej nástroj spustíme. Po spustení si zvolíme, že ide o nekomerčné použitie, alebo môžeme zakúpiť verziu Pro s rozšírenými funkciami. Výzva na zakúpenie verzie Pro sa pri ďalšom používaní aplikácie už nezobrazuje. Autori upozorňujú na skutočnosť, že používame free verziu v titulku aplikačného okna, ako aj možnosťou prechodu na Pro verziu v aplikačnom okne. Odsúhlasením nekomerčného použitia je zobrazené hlavné aplikačné okno VMWare workstation Playera. V jeho prostredí sa pohybujeme stláčaním tabulátora. Je tu dostupných niekoľko tlačidiel a odkazov. Pri ich prechádzaní tabulátorom čítač oznamuje ich popis. Porovnaním oznamovaného popisu s ich funkcionalitou však zistíme, že sme uvádzaní do omylu. Popisy totiž nekorešpondujú s vykonávanými funkciami.

  • Home – šípkou dole vyberieme nainštalovaný virtuálny stroj a enterom ho spustíme.
  • New – pridanie novej inštancie. Tlačidlo je čítačom oznamované ako Welcome to VMWare Workstation Player.
  • Open – otvorenie súboru s uloženou inštanciou virtuálneho stroja. Čítač oznamuje tlačidlo ako Create a new virtual machine.
  • Tlačidlo pre zobrazenie webovej stránky s Pro verziou Playera. Chýba mu popis pre čítač a tak nedostávame žiadnu významovú odozvu.
  • Get advancet – zobrazenie webovej stránky s informáciami a návodmi o produkte.
  • Textové pole s informáciami o free verzii produktu.

Vytvorenie novej inštancie

Nájdeme a potvrdíme tlačidlo New. Čítač nám ho oznámi ako welcome to workstation player. Zobrazí sa dialógové okno sprievodcu vytváraním novej inštancie virtuálneho stroja (virtual machine – VM). Sprievodca nás prevedie procesom vytvorenia VM. Postupne zadáme názov, vyberieme ISO obraz, určíme umiestnenie súboru s VM a pridelíme veľkosť diskového priestoru. Pri dokončovaní konfigurácie ešte môžeme určiť, či sa po nainštalovaní má nový VM automaticky spustiť.

ISO súbor je balík inštalácie operačného systému, ktorý chceme v novom VM nainštalovať. Môžeme použiť iso súbor stiahnutý z internetu, napríklad niektorú distribúciu Linuxu, alebo si môžeme vytvoriť iso inštalačný súbor s aktuálne nainštalovaného operačného systému v počítači. My sme uskutočnili inštaláciu Ubuntu Mate 18.04. Ubuntu Mate je systém založený na Linuxe s dobrou ovládateľnosťou pre nevidiacich používateľov. V druhom prípade sme uskutočnili inštaláciu Windows 10, ktorý sme mali na počítači, na ktorom sme realizovali testovanie. Iso súbor s inštaláciou sme vytvorili pomocou nástroja Media Creation tool pre aktuálnu verziu Windows 10.

Po potvrdení tlačidla New je spustený sprievodca vytvorením nového virtuálneho stroja „New virtual machine“. V prvom kroku si môžeme vybrať, či vytvoríme VM bez inštalácie operačného systému, alebo priamo nainštalujeme operačný systém. Pre inštaláciu potrebujeme mať k dispozícii iso inštalačný súbor daného OS. Pri voľbe s inštaláciou OS sa tabulátorom presunieme na tlačidlo Browse. Jeho potvrdením je zobrazený štandardný dialóg operačného systému Windows na vyhľadanie a výber súboru z úložiska počítača. Nájdeme súbor s inštaláciou s príponou iso a potvrdíme jeho výber. Potvrdíme tlačidlo Next.

V druhom kroku zvolíme názov Vm a určíme umiestnenie v úložisku počítača či na inom aktuálne dostupnom mieste, kde bude umiestnený súbor VM. Potvrdíme tlačidlo Next.

V treťom kroku určíme, aký maximálne veľký môže byť súbor s inštanciou VM. VMWare Workstation Player ponúkne preddefinovanú veľkosť. Môžeme, ale nemusíme sa riadiť týmto návrhom. Potvrdíme tlačidlo Next.

Na záver sa zobrazí sumár nastavení, ktoré sa použijú pri vytváraní Vm. Máme možnosť definovať zmeny dostupného hardvéru a určiť, či sa má po skončení inštalácie VM automaticky spustiť. Vytváranie spustíme tlačidlom Finish.

Následne prebehne vytvorenie Vm. O priebehu sme informovaní indikátorom priebehu, ktorý je čítačom oznamovaný. Pri inštalácií oboch operačných systémov, teda Ubuntu aj Windows 10, prebehlo stiahnutie a inštalácia nástrojov pre VMWare Workstation Player určených pre tieto OS. Po vytvorení VM bola spustená inštalácia príslušného OS. Proces inštalácie operačného systému prebehol štandardne pre každý inštalovaný OS.

Pre operačný systém Ubuntu sme zadali prihlasovacie meno používateľa a následne aj heslo. Tieto údaje boli od nás vyžiadané ešte pri vytváraní virtuálneho stroja v kroku nasledujúcom po výbere inštalačného iso súboru. Po dokončení inštalácie sa spustil virtuálny stroj v samostatnom aplikačnom okne. V ňom sa spustil operačný systém Ubuntu Mate, ktorý sme nadefinovali pri vytváraní VM. Po prihlásení bolo dostupné štandardné grafické prostredie operačného systému. Aby sme ho mohli používať s čítačom obrazovky, museli sme doinštalovať balíček pre čítač Orca. Po doinštalovaní a jeho spustený sme už mohli so systémom pracovať s hlasovou odozvou čítača.

Pri inštalácii operačného systému Windows 10 sme využili službu Moderátora. Ten je dostupný už v procese inštalácie a tak sme mohli inštaláciu vykonať samostatne. Aj napriek tomu, že sme inštalovali z iso súboru vytvoreného z nášho nakonfigurovaného a bežne používaného systému so slovenským rozhraním, inštalácia aj Moderátor s nami komunikoval v anglickom jazyku. Taktiež od nás požadoval zadanie licenčného kódu. S tým treba počítať a pripraviť sa na to.

Aby sme dostávali zvukovú odozvu z aplikačných okien virtuálnych strojov, je nevyhnutné, aby sme ich mali zobrazené na celú obrazovku. Dosiahneme to stlačením klávesovej skratky Ctrl+Alt+Enter. Rovnakým príkazom by sme mali maximalizáciu aj zrušiť a vrátiť sa späť. Návrat späť nám však fungoval iba v prípade, že sme kurzorom myši klikli na horný pás okna virtuálneho stroja s jeho názvom a až následne použili danú klávesovú skratku. To, že sa kurzor myši nachádza na páse s názvom virtuálneho stroja, sme sa dozvedeli zo spätnej odozvy čítača. V móde maximalizovaného aplikačného okna virtuálneho stroja totiž všetky klávesové skratky odchytáva tento virtuálny stroj a tak príkaz na prepnutie z maximalizácie späť nefunguje.

Virtuálne stroje po inštalácii zaberali v úložisku niekoľko GB priestoru. Ubuntu Mate cca 8,3GB s definovaným parametrom pre maximum na 20GB a Windows 10 cca 10GB s definovaným maximom na hodnote 60GB. Samotný nástroj VMWare Workstation Player zabral cca 330MB.

Konfigurácia parametrov virtuálneho stroja

V aplikačnom okne sa nachádza zoznam virtuálnych strojov. Presunieme sa tabulátorom na tlačidlo Home a šípkou nadol zvolíme jeden z inštalovaných virtuálnych strojov. Nachádza sa tu ich zoznam reprezentovaný názvom VM. Zobrazením kontextovej ponuky sú sprístupnené funkcie: Power on – spustenie virtuálneho stroja, settings – otvorenie nastavení virtuálneho stroja, Rename – premenovanie, Remove from library – odstránenie zo zoznamu virtuálnych strojov, Delete from disk – odstránenie súboru virtuálneho stroja. Potvrdením voľby Settings je zobrazené dialógové okno s možnosťami pre definovanie nastavení virtuálneho stroja. Dialóg obsahuje dve záložky:

  • Hardvér – nastavenie dostupných hardvérových prostriedkov a ich parametrov, napríklad veľkosť dostupnej RAM či úložného priestoru, dostupnosť sieťového rozhrania, zvukovej karty, video kamery a ďalšie.
  • Options – Nastavenie označenia názvom, typ operačného systému a jeho parametre, automatické prihlásenie, parametre spúšťania virtuálneho stroja a ďalšie.

Dialógové okno je dobre prístupné pre ovládanie prostredníctvom klávesnice s podporou čítača obrazovky.

Spustenie virtuálneho stroja

Virtuálny stroj spustíme funkciou Power on z kontextovej ponuky na názve stroja alebo tlačidlom Power, ktoré je dostupné pri označenom názve stroja. Zoznam inštalovaných virtuálnych strojov nájdeme šípkou nadol pri zameranom tlačidle Home.

Pridanie virtuálneho stroja

Virtuálny stroj môžeme pridať do zoznamu inštalovaných VM aj tak, že jeho súbor umiestnime do úložného priestoru nášho počítača alebo na aktuálne dostupné miesto. Následne zvolíme funkciu Open virtual machine. Čítač ho oznamuje ako Create a new virtual machine. Otvorí sa štandardné dialógové okno Windows na vyhľadanie a otvorenie súboru. Nájdeme teda súbor s virtuálnym strojom a otvoríme ho. Pridá sa do zoznamu inštalovaných virtuálnych strojov.

Odstránenie virtuálneho stroja

Virtuálny stroj môžeme odstrániť zo zoznamu inštalovaných strojov so zachovaním jeho fyzického súboru v úložisku alebo jeho úplným odstránením. Funkcie sú dostupné z kontextovej ponuky dostupnej na názve virtuálneho stroja alebo po stlačení tlačidla Delete na názve VM. Pri voľbe Remove from the library je VM odstránený zo zoznamu a ostáva zachovaný jeho súbor v úložisku. Pri voľbe Delete from disk je odstránený aj súbor z úložiska.

Oracle VM VirtualBox

Nástroj nájdeme na adrese https://www.oracle.com/virtualization/technologies/vm/downloads/virtualbox-downloads.html. Po uložení do počítača a potvrdení inštalačného súboru je spustená samotná inštalácia. V jej procese odsúhlasíme, alebo definujeme vlastné umiestnenie priestoru, kam sa aplikácia nainštaluje. Taktiež definujeme aj úlohy, ktoré sa majú vykonať v procese inštalácie, ako sú umiestnenie zástupcov na ploche v ponuke Štart a podobne. Inštalácia si od nás ešte vyžiada odsúhlasenie povolenia inštalácie z neznámych zdrojov. Po dokončení inštalácie sa nástroj spustí, ak bola táto možnosť zvolená pri konfigurovaní parametrov inštalácie.

Orientácia v aplikačnom okne VirtualBoxu pomocou klávesnice a čítača obrazovky nie je úplne komfortná. Pri pohybe tabulátorom dostávame odozvu, ktorá nám indikuje pohyb po paneli hľadania. Kurzor sa nepresúva po všetkých paneloch či tlačidlách. Pre využitie funkcií nástroja musíme ovládať niektoré klávesové skratky, ktoré sprístupnia skupiny funkcií.

  • Alt+f – presunie kurzor na skupinu nástrojov s označením File. Orientujeme sa medzi nimi stláčaním tabulátora alebo smerovými šípkami. Funkciu aktivujeme stlačením Enter. Jednotlivé funkcie sú vybavené klávesovými skratkami, ktoré môžeme využívať pri ich spúšťaní.
  • Alt+m – presunie kurzor do ponuky Move. Sú tu dostupné funkcie na vytvorenie nového virtuálneho stroja New (Ctrl+n) a na pridanie nového stroja z existujúceho súboru.

Vytvorenie nového virtuálneho stroja

Pre vytvorenie nového virtuálneho stroja použijeme funkciu New alebo klávesovú skratku Ctrl+n. Spustí sa sprievodca vytvorením nového VM. Definujeme jeho názov, vyberieme typ operačného systému a zvolíme umiestnenie v úložnom priestore. V nasledujúcom kroku definujeme parametre diskového priestoru či iné hardvérové parametre. Po dokončení inštalácie je vytvorený VM, ktorý sa zároveň spustí, ak sme označili túto možnosť pri jeho vytváraní.

Nový VM sa objaví v hlavnom aplikačnom okne VirtualBoxu. Nájdeme ho prechádzaním tabulátorom. Na jeho názve je dostupná kontextová ponuka obsahujúca funkcie pre spustenie, pozastavenie, odstránenie, presun a ďalšie funkcie.

Pri prvom spustení virtuálneho stroja je zobrazené dialógové okno s pripojením virtuálnej CD mechaniky. Vyberieme inštalačný iso súbor a potvrdíme ďalej. Ten poslúži ako inštalačné médium. Po nainštalovaní operačného systému je potrebné virtuálnu CD ROM mechaniku odpojiť, aby nedošlo k opätovnému spusteniu inštalácie pri nasledujúcom spustení VM. Následne prebehne proces inštalácie operačného systému. My sme otestovali inštaláciu Ubuntu Mate 64bit. Inštalácia prebehla spôsobom inštalácie na čistú diskovú partíciu. Celý proces pripájania virtuálnej CD ROM mechaniky, ako aj inštalácia OS prebehla bez zvukovej odozvy. Potrebovali sme k tomu pomoc vidiaceho človeka. Po naštartovaní OS sme museli doinštalovať čítač Orca a následne sme mohli pracovať s jeho podporou. Po vytvorení virtuálneho stroja s nainštalovaným OS Ubuntu Mate 18.4 zaberali súbory VM v úložnom priestore cca 8GB. Samotná inštalácia aplikácie zaberala cca 430MB.

Ďalšie funkcie VirtualBoxu

Oracle VM VirtualBox ponúka celý rad funkcií pre potreby spravovania VM ako aj pre nastavenie samotného nástroja. Tie sú dostupné v skupine File, ktorú aktivujeme klávesovou skratkou Alt+f. Funkcie a nástroje pre inštancie VM sú dostupné z kontextovej ponuky na danej inštancii VM.

Zhrnutie

Oracle VM VirtualBox je nástroj poskytujúci funkcie pre inštaláciu a správu virtuálnych strojov. Nástroj v našom teste fungoval spoľahlivo. Dá sa mu vytknúť slabšia a v niektorých prípadoch žiadna spolupráca s čítačmi obrazovky. Testovali sme ho s NVDA 2019.3.1, JAWS 2019 aj Moderátor. Ovládanie aplikačného okna je možné len s využitím klávesových skratiek, ktoré je potrebné poznať vopred.

Záver

Po otestovaní nástrojov VMWare Workstation Player a Oracle VM VirtualBox môžeme konštatovať, že pre samostatnú prácu nevidiaceho používateľa s čítačom obrazovky je prístupnejší nástroj VMWare Workstation Player. Dokázali sme v jeho prostredí vykonať všetky požadované úkony obsluhou z klávesnice a s podporou čítača obrazovky.

Test sme vykonali na počítači s OS Windows 10 verzia 1909, primárny čítač NVDA 2019.3.1, doplnkový čítač JAWS 2019. Otestovali sme nástroje VMWare Workstation Player 15.2.2.15, Oracle VM VirtualBox 6.1. Do prostredia VM sme inštalovali OS Ubuntu Mate 18.04. a inštalačný súbor iso Windows 10 verzia 1909 vytvorený nástrojom Media Creation Tool.

Použité zdroje

Okomentujte ako prví

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.